Akkadské aj sumerské civilizácie mali odlišné panteóny a božstvá, čo odrážalo kultúrne a náboženské rozdiely medzi týmito dvoma národmi. Aj keď medzi niektorými bohmi môžu existovať určité prekrývajúce sa alebo zdieľané charakteristiky, medzi akkadskými a sumerskými bohmi existujú výrazné rozdiely, pokiaľ ide o ich mená, úlohy a mytológiu.
V sumerskej mytológii boli bohovia známi ako „Anunnaki“ a boli považovaní za božské bytosti, ktoré ovládali rôzne aspekty života a prírodného sveta. Medzi niektorých významných sumerských bohov patria:
Anu: Najvyššie božstvo spojené s nebom a panstvom.
Enlil: Boh vetra, búrok a poľnohospodárstva, známy ako pán zeme.
Enki: Boh múdrosti, mágie a sladkej vody, spojený s remeslami a tvorbou.
Inanna: Bohyňa lásky, krásy a plodnosti, tiež spojená s vojnou a spravodlivosťou.
Utu: Boh slnka, zodpovedný za spravodlivosť, pravdu a právo.
Nanna (Hriech): Boh mesiaca spojený s múdrosťou, plodnosťou a cyklami času.
Ninhursag: Bohyňa plodnosti, materstva a liečenia.
Akkadský panteón, ovplyvnený sumerskou vierou, začlenil niektorých sumerských bohov, ale predstavil aj svoje vlastné božstvá. Akkadskí bohovia mali často iné mená a mierne odlišné atribúty. Medzi niektorých kľúčových akkadských bohov patria:
Anu: Zachoval si svoju úlohu najvyššieho božstva v akkadskom panteóne.
Enlil: Zostal významným božstvom spojeným s vetrom a búrkami.
Ea (Enki): Podobný sumerskému bohu, spojený s múdrosťou, remeslami a vodou.
Ishtar: Akkadský náprotivok sumerskej Inanny, spájaný s láskou, krásou a vojnou.
Shamash: Boh slnka spojený so spravodlivosťou, právom a veštením.
Je dôležité poznamenať, že v priebehu času, keď Akkadi a Sumeri interagovali a ich kultúry sa spájali, medzi ich náboženskými presvedčeniami došlo k synkretizmu. To znamená, že niektorí bohovia a ich atribúty sa zmiešali, čo malo za následok spoločné charakteristiky alebo rôzne regionálne interpretácie božstiev.
Inanna, tiež známa ako Ishtar, je prominentná bohyňa v mezopotámskej mytológii, najmä v sumerskej a akkadskej kultúre. Ako člen Anunnaki, božského panteónu bohov a bohýň v Mezopotámii, má Inanna významné miesto v náboženských a kultúrnych tradíciách regiónu.
Inanna je primárne spojená s láskou, krásou, plodnosťou a vojnou. Stelesňuje mnohostrannú povahu, ktorá zahŕňa výchovné aj deštruktívne vlastnosti. Jej úloha ako bohyne lásky a plodnosti je vyjadrená prostredníctvom jej asociácií so sexualitou, zmyselnosťou a vitalitou života. V tomto aspekte bola uctievaná ako patrónka romantických vzťahov, manželstva a pôrodu.
Okrem toho je Inanna úzko spojená s konceptom božskej sily a autority. Často je zobrazovaná ako silná a asertívna postava, ktorá spochybňuje spoločenské normy a presadzuje svoju nezávislosť. Inanna je známa svojou asertívnou a miestami až agresívnou povahou, čo symbolizuje jej spojenie s vojnou a bojom. Je zobrazená ako divoká bojovníčka, ktorá vedie armády do boja a stelesňuje božský aspekt spravodlivosti a spravodlivého víťazstva.
Jeden z najznámejších mýtov spojených s Inannou je Descent of Inanna. V tomto príbehu Inanna cestuje do podsvetia a snaží sa spochybniť moc a autoritu svojej sestry Ereshkigal, ktorá vládne nad ríšou mŕtvych. Mýtus skúma témy smrti, znovuzrodenia a kolobehu života a ukazuje Inanninu ochotu konfrontovať a prekračovať hranice v jej úsilí o poznanie a moc.
Inannino uctievanie bolo rozšírené v starovekej Mezopotámii a v celom regióne jej boli zasvätené mnohé chrámy a svätyne. Jej kult mal hlboký vplyv na náboženské praktiky, rituály a spoločenské úlohy, najmä pokiaľ ide o sexualitu a obrady plodnosti. Inannine symboly zahŕňajú osemcípu hviezdu a leva, ktoré predstavujú jej nebeské a kráľovské atribúty.
Okrem jej významu v starovekej Mezopotámii možno v neskorších kultúrach a náboženstvách pozorovať vplyv Inanninej mytológie a symboliky. Počas histórie bola spájaná s rôznymi bohyňami, napríklad s fénickou Astarte a gréckou Afroditou.
Celkovo Inanna ako členka panteónu Anunnaki zastáva ústredné postavenie v mezopotámskej mytológii a náboženských praktikách. Jej dynamická a komplexná povaha ako bohyne lásky, krásy, plodnosti a vojny odráža mnohostranné aspekty ľudskej existencie a slúži ako pripomienka zložitých vzťahov medzi bohmi a smrteľníkmi v starovekej Mezopotámii.
Čo sa týka Sumeru a Anunnaki doporučujeme jedine autora Maximillien De Lafayette!!
„Kniha Ramadosh: 13 Anunnaki Ulema Techniques to Live Longer, Happy, Healthier, Weatthier“ je kniha, ktorá poskytuje poznatky a techniky založené na starovekej múdrosti Anunnaki, skupiny božstiev z mezopotámskej mytológie. Kniha predstavuje tieto techniky ako prostriedky na zlepšenie rôznych aspektov života, vrátane dlhovekosti, šťastia, zdravia a bohatstva.
Anunnaki, podľa starodávnej mezopotámskej viery, boli božské bytosti, ktoré zohrávali vplyvné úlohy pri formovaní ľudskej civilizácie. Súviseli s rôznymi aspektmi života, vrátane plodnosti, múdrosti a vládnutia. Kniha čerpá inšpiráciu z tejto mytológie a predstavuje Anunnaki ako nositeľov tajných vedomostí, ktoré môžu zlepšiť kvalitu života človeka.
„Kniha Ramadosh“ odhaľuje 13 techník alebo praktík, ktoré možno použiť na dosiahnutie dlhšieho, šťastnejšieho, zdravšieho a bohatšieho života. Aj keď sa konkrétne techniky môžu líšiť v závislosti od obsahu knihy, pravdepodobne vychádzajú z ezoterických a metafyzických konceptov, ktoré spájajú starovekú mytológiu so svojpomocnými princípmi.
Túto knihu nehľadajte nikde ju nekúpite a prístup k nej majú iba učenci Ulema aj to len k nahliadnutiu, lebo existuje jediný exemplár v Akašickej knižnici Anunnaki.
O tom píše táto kniha:
Tu nájdete úryvky: Baalbek podzemné mesto duchov, Djinn a Afrit, Anunnaki Ulema, Kniha Rama Dosh, Maximillien de Lafayette
Mnohí historici sa domnievajú, že miesto Baalbeck sa datuje 4000 rokov pred naším letopočtom, keď Kanaánci postavili chrám na uctievanie „Baala“, semitského boha hromu a búrok. Ale skutočná história Baalbecku siaha až 7 000 rokov pred naším letopočtom. Podľa starovekého arabského rukopisu nájdeného v Baalbecku Nimrod poslal flotilu obrov, aby obnovili Baalbeck, tri mesiace po potope.
Ďalší arabský mýtus nám hovorí, že Nimrod sa vzbúril proti svojmu Bohu a rozhodol sa postaviť Babylonskú vežu v Baalbecku. Podľa tretej legendy Kain, syn Adama, postavil Baalbeck ako svoje posledné útočisko po tom, čo naňho jeho Boh Jahve uvalil kliatbu.
Podľa literatúry Ulema je Baalbeck jedným z najstarších biotopov na Zemi, ktorý postavili raní Feničania a Anunnaki počas ich prvého a druhého pristátia na Zemi. Brožúra pojednáva o Baalbecku ako o meste bohov, biblických postavách a Djinoch. Gilgameš, Al Arz, Baalbeck a nesmrteľnosť. A najneobvyklejšia návšteva podzemného mesta Djinnov a Afritov.
